ELZA Lions

Pokec:

Tento rok má Elza zápasy podobné jako vajce k vajcu, všetky až na jeden prehraté, alebo remizované (tá prvá alternatíva je štatisticky 90%- ná). Čo sa však podobá ako vajce pštrosa praženici od kolibríka sú naše polčasy (snáď iba u Barabérov sme od začiatku nevedli aké bude výsledné skóre debaklu, ale ani tam ten prvý polčas nebol klasika). Posledný zápas aj v pomerne inom zložení nevyzeral veľmi odlišne od tých predchádzajúcich. Zostava s pomerne slušnou lavičkou (mám na mysli dostatočný počet hráčov na striedanie) však ďaleko zaostala za svojimi možnosťami predovšetkým takticky. A teraz všetci bez urážky kľudne nadávajte, nafukujte líca, vháňajte červeň do tváre a vyvŕšte sa na úbohom Lemurovi: ale ak nestrieľame na bránu, nemožeme dať góly a tým pádom ani vyhrať, alebo aspoň remizovať, pretože to by musela stáť na pevných nohách aspoň obrana!!! Takže objektívne (pre niekoho neobjektívne) musím skonštatovať, že v predu sme prakticky bezzubí, nedokážeme a bojíme sa viac prikryť mičudu a následne vystreliť, skúsiť kľučku na jedného vtedy keď to može ísť (Marek Zanusi, často krát Domino, sem tam Mišo). Potom z toho rezultuje strata lopty prečíslenie a gól v našej sieti. V poslednom zápase sme dokonca radi vybiehali do prečíslenia v trojici až štvorici a dostali sme niekoľko gólov z takticky totálne zlyhanej obrany. Pri bránení si prebiehame z jednej strany na druhú (Melďo a Zanusi, Geci) miesto toho aby sme stáli vo štvorci a nech behá iba súper, nikto vzadu nereve voľný súper napravo, naľavo, alebo akýkoľvek rev a poriadny (Bukino to je predovšetkým tvoja robota, alebo beka, ak nejaký je). Nemože sa stať predsa, že bránime 3 metre od brány a ešte za nami stoja 2 voľní hráči súpera a nikto si ich nevšíma!!!! Ďaľší neduh je po odohratí mičudy ostaneme vo vačšine prípadov stáť a nenabiehame si, netvoríme myšlienku pre prihrávku do voľného priestoru do uličky…keď na to pozeráme z hora, tak v predu pri vyhadzovaní od Bukina stojí v rade za sebou až trio našich hráčov a jeden stranou, to potom stačí stáť a čakať kam lopta dopadne a vačšinou k súperovi. No a posledná vec, ktorá mi behala hlavou je pokrikovanie z lavičky. Ja som sa snažil a asi až příliš emotívne na čo ma zahriakol Mišo, že nech do toho nekecám. V poriadku, ale po mojom odchode a nekričaní ste dostali 5 gólov a to som iba upozorňoval na to kde je voľný súper, pretože si ho obrancovia nevšímali, alebo nevideli. Nieje to z mojej strany o tom aby som vás buzeroval ja (ja som totiž ten posledný čo má dirigovať hru), ale nech je tam teda jeden, ktorý bude riadiť všetko a upozorňovať na chyby, striedanie, stráženie času…Nemožete byť všetcia kapitáni a generáli, chcel som to skúsiť, ale nebolo mi požehnané, takže sa vraciam na tribúnu a budem zasa len písať, tým sa však nezmení vaša hra. A nakoniec jako to zaznelo v šatni, treba trochu pritlačiť a dať k tej hre aj chuť vyhrať, neskloniť hlavu po vyrovnávajúcom góle a hlavne a za tým si stojím strieľať na bránu a nepinkať si to na 3 metroch medzi sebou ak už nevieme čo s tým!!!!Bez strely nieje šanca a ani gól. Teším sa, že do nedele vychladnú hlavy a zápas konečne vyhráme. Elza nieje bez hrivy, stále sú momenty keď híkame jak Pálfyho somáre, že to chcelo gól, takže futbal hrať viete. Pomeeeeee

by Lemur